Už je baba v peci, radujte sa všetci!

Autor: Peter Halák | 7.9.2012 o 7:20 | (upravené 7.9.2012 o 7:30) Karma článku: 12,14 | Prečítané:  1999x

Môj päťročný syn  sa bojí rozprávky o Jankovi a Marienke. Dokonca tak, že nevie ani zaspať. Prišlo mi to čudné, tak som začal pátrať. V škôlke počúvali verziu z LP platne spred niekoľko desaťročí. Nahraté významnými hercami. Je to klasika, ktorú sme v detstve počúvali asi všetci.

 

Keďže viem, že môj syn je citlivý na hlasné náhle výkriky, na rôzne negatívne javy v rozprávkach, tak som bol spočiatku presvedčený, že tu niekde bude pes zakopaný - herci to zrejme príliš „hrali".

Zohnal som si verziu, ktorú im v škôlke púšťali z platne a spoločne sme si ju doma vypočuli. Porozprávali sme sa o nej a pre mňa bol prekvapivý záver zo strany môjho päťročného syna:

Syn: „Ocko ja sa bojím preto, lebo na konci hodili ježibabu do pece."

Ja: „Ale ona robila zle Jankovi a Marienke"

Syn: „Áno, ale mali jej vysvetliť, že deťom nemá robiť zle a mali ju zavrieť do chlievika. Nezaslúži si ani ona, aby ju upálili".

Tu som skončil. Nikdy sme ho doma neviedli nijako špeciálne k ochrane ľudských práv ani k ničomu  podobnému. Vedieme ho k slušnosti k ľuďom. Nekupujeme mu agresívne hračky - žiadne zbrane. A zatiaľ nehrá počítačové hry. Jasné, mohol som mu povedať, že je to rozprávková bytosť a v rozprávkach sa deje všeličo a väčšinou tí zlí zle dopadnú a neviem čo ďalšie ...

... ale racionálne úvahy môjho syna ma doviedli len k reakcii: „Vieš, voľakedy boli takéto rozprávky, ale máš pravdu, dnes už nikoho neupaľujeme a každého, aj keď urobí niečo zlé, sa snažíme prevychovať."

Až v druhom kole počúvania som si uvedomil text záverečnej pesničky:

„Už je baba v peci, radujte sa všetci!"

Prečo by sme sa mali radovať keď niekoho upálime? To naozaj takto chceme vychovávať naše deti ešte aj dnes? V tých deťoch to niekde v podvedomí určite zanecháva stopu.

V piatich rokoch im púšťame takéto rozprávky, v desiatich hrajú akčné počítačové hry a v pätnástich ... ani nechcem vedieť čo budú robiť.

Bol som aj za pani učiteľkou, aby som sa ňou poradil o tom, že sa moje dieťa bojí tejto rozprávky. Čakal som od nej ako profesionálky, ktorá má dlhoročné skúsenosti s malými deťmi, že ma usmerní, alebo sa aspoň spoločne pokúsime nájsť príčinu tohto javu. Jej reakcia ma ale prekvapila:  „Všetci sme na tejto rozprávke vyrastali, však končí šťastne, 33 rokov učím, nemyslite si, že kvôli Vám budem púšťať iné rozprávky". Vtedy som ešte netušil, že tá rozprávka vlastne ani nemá šťastný koniec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.


Už ste čítali?