Už je baba v peci, radujte sa všetci!

Autor: Peter Halák | 7.9.2012 o 7:20 | (upravené 7.9.2012 o 7:30) Karma článku: 12,14 | Prečítané:  1935x

Môj päťročný syn  sa bojí rozprávky o Jankovi a Marienke. Dokonca tak, že nevie ani zaspať. Prišlo mi to čudné, tak som začal pátrať. V škôlke počúvali verziu z LP platne spred niekoľko desaťročí. Nahraté významnými hercami. Je to klasika, ktorú sme v detstve počúvali asi všetci.

 

Keďže viem, že môj syn je citlivý na hlasné náhle výkriky, na rôzne negatívne javy v rozprávkach, tak som bol spočiatku presvedčený, že tu niekde bude pes zakopaný - herci to zrejme príliš „hrali".

Zohnal som si verziu, ktorú im v škôlke púšťali z platne a spoločne sme si ju doma vypočuli. Porozprávali sme sa o nej a pre mňa bol prekvapivý záver zo strany môjho päťročného syna:

Syn: „Ocko ja sa bojím preto, lebo na konci hodili ježibabu do pece."

Ja: „Ale ona robila zle Jankovi a Marienke"

Syn: „Áno, ale mali jej vysvetliť, že deťom nemá robiť zle a mali ju zavrieť do chlievika. Nezaslúži si ani ona, aby ju upálili".

Tu som skončil. Nikdy sme ho doma neviedli nijako špeciálne k ochrane ľudských práv ani k ničomu  podobnému. Vedieme ho k slušnosti k ľuďom. Nekupujeme mu agresívne hračky - žiadne zbrane. A zatiaľ nehrá počítačové hry. Jasné, mohol som mu povedať, že je to rozprávková bytosť a v rozprávkach sa deje všeličo a väčšinou tí zlí zle dopadnú a neviem čo ďalšie ...

... ale racionálne úvahy môjho syna ma doviedli len k reakcii: „Vieš, voľakedy boli takéto rozprávky, ale máš pravdu, dnes už nikoho neupaľujeme a každého, aj keď urobí niečo zlé, sa snažíme prevychovať."

Až v druhom kole počúvania som si uvedomil text záverečnej pesničky:

„Už je baba v peci, radujte sa všetci!"

Prečo by sme sa mali radovať keď niekoho upálime? To naozaj takto chceme vychovávať naše deti ešte aj dnes? V tých deťoch to niekde v podvedomí určite zanecháva stopu.

V piatich rokoch im púšťame takéto rozprávky, v desiatich hrajú akčné počítačové hry a v pätnástich ... ani nechcem vedieť čo budú robiť.

Bol som aj za pani učiteľkou, aby som sa ňou poradil o tom, že sa moje dieťa bojí tejto rozprávky. Čakal som od nej ako profesionálky, ktorá má dlhoročné skúsenosti s malými deťmi, že ma usmerní, alebo sa aspoň spoločne pokúsime nájsť príčinu tohto javu. Jej reakcia ma ale prekvapila:  „Všetci sme na tejto rozprávke vyrastali, však končí šťastne, 33 rokov učím, nemyslite si, že kvôli Vám budem púšťať iné rozprávky". Vtedy som ešte netušil, že tá rozprávka vlastne ani nemá šťastný koniec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?